ohlasy:

“Michal Stahel sa ponoril do velkej hudby (ktoru na koncerte interpretoval) a pocuval ju. Bol tvorivym posluchacom svojej vlastnej i svojho partnera. Violoncelo mu bolo ‘len’ nastrojom na vyjadrenie rozhovoru s autorom. Michal ma zvlastny dar: Jeho hra je spontanna, bez patosu. Pokorne vrucne muzicirovanie - nepretrzita koncentracia a stala sebakontrola, sebapocuvanie a nadvazovanie dialogu s partnerom. Obchadza dynamicku agresivitu vedomy si toho, ze ide o skladbu pre dva rovnocenne nastroje. S rovnakym zaujmom som sledoval i klaviristu (Marian Lapsansky), pre ktoreho muselo byt stretnutie s Michalom Stahelom tvorivym muzikantskym zazitkom. Polohu klavira v tejto skladbe neraz spravne vytusil i violoncelista a doslova podporoval svojho partnera v tomto smerovani. Bol to pekny zazitok... Vo vsetkom sa ukazal uz vyhraneny mlady umelec.”
Hudobny zivot, jul-august 1999

“Stahelova muzikalita, odusevnenie a hlboka emocionalna zaangazovanost sa snubia s intelektovou zrelostou... Titul ‘Najlepsi absolvent roka’, ktory kazdorocne udeluje komisia bratislavskeho Konzervatoria, Michalovi Stahelovi patri opodstatnene.”
Hudobny zivot, jul-august 1999

“Len pri malo vystupeniach prestane posluchac vnimat tak prizemne zalezitosti ako su sestnastiny, trioly, forte alebo flazolety. V pripade Michala Stahela sa to plne vyplnilo. Ludi v sale presvedcil svojim takmer dokonalym ponatim skladby. Dnes, ked sa kazdy snazi hrat co najrychlejsie a najsilnejsie nas ocaril mladik, ktory nas zdvihal zo stoliciek svojim uzasnym napatim. Dokazal z kazdej jedinej noty urobit cely roman. Je az zvlastne, ako tak mlady interpret dokaze predniest tak sugestivny dojem.”
www.czechmusic.cz, 1999-2000

“Tvorba tonu celistu Michala Stahela je skutocne majstrovska a na jeho mlady vek priam zarazajuca: jeho ton je mimoriadne formovatelny, schopny rychlich zmien a tymi najjemnejsimi nuansami neustale nacrtava rozmanite nalady.Velmi ludsky a silne vyrazny prejav ziskava tym, ze kazdy jeho ton obsahuje vlastnu jemnu, subtilnu a zaroven rafinovanu farebnost. S obrovskou suverenitou vytvara pomocou svojho nastroja nadherne, ocarujuco teple a zamatovo makke tony. Popri vsetkej intuitivnej muzikalite sa Stahel hudobne vyjadruje velmi inteligentne a forma s vyrazom su v jeho hudobnom stvarnovani pritomne v ustavicnej jednote. Jednoducho: nekonecne moznosti vyrazovych prostriedkov, cely kozmos stvarnovacich moznosti a farieb.”
Rhein-Neckar-Zeitung, “Vesmir farebnych moznosti”, november 1999

“Stahelovo muzicirovanie sa vskutku neda inak vyjadrit slovami: Jeho pozitkarska hra hyri plnostou zvuku a krasou, ktora vas opat znova a znova chce dostat do snenia. Chceme najst vobec inu skutocnost od tej, ako je pocuvanie hudby v ktorej zazijeme taku velku radost a uspokojenie - totiz byt tym, cim sme? Ako je tesit sa tak, aby sme este dlho potom neupadli do stiesnenosti? To co tento mlady muzikant dokazal z not vycitat, co dokazal najst v dielach hudby a kultury, boli chvilami az vizie velmi silnych uderov na tvrdu kozu nasich navykov. So siroko otvorenymi usami a myslou, vybaveny interpretacnou mnohotvarnostou, ktorej sirka by kazdemu obmedzenemu posluchacovi dala poriadne po usoch, rozvija Stahel a odhaluje s bohatou fantaziou uplne neznamy abstraktny svet tonov. Tento umelec hra akoby nepatril nasmu zivotu, akoby vytrhnuty z tohto sveta. Michal Stahel vytvara z not hudbu sna, hudbu bytia mimo tohto sveta. Do mysli sa nam tlacili dotyky detstva, prenechali sme sa tomu zvlastnemu cestovaniu casom. A naucili sme sa nieco aj o nas samych. A ked sa tato cesta konci, ked nastava ticho, nesmierne posobive a upokojujuce ticho, citime sa uvolneni a vyslobodeni. Skutocne nezabudnutelny zazitok!”
Heidelberger Rundschau, “Excesivna radost z hry a ocarenie”, december 1999

“Michal Stahel znova potvrdzoval a prehlboval (na Stredoeuropskom festivale koncertneho umenia v Ziline 2000) svoju muzikantsku identitu: ako typ citiaci, uvazujuci, harmonicky. Stahelovo ocenenie hreje o to viac, ze reflektuje vedomost o skromnom mladom umelcovi, ktory cielavedome a priamo kraca za uslachtilou metou...”
Hudobny zivot, maj 2000

“Stahelov zivotopis je vzhladom na jeho vek uz teraz pestry, no este zaujimavejsie a vacsie bohatstvo ponuka prilezitost pocut ho hrat nazivo. Spieva, medituje i vzrusuje s eleganciou, hodnou umelca europskeho formatu. Technika akoby mu nerobila nijake problemy, preto sa moze pohravat s farbami, nuansami, drobnymi rubatami a cele svoje majstrovstvo, zrelu osobitost prejavu odovzdat tlmoceniu skladatelovho zameru.”
Hudobny zivot, februar 2001

“Stahelov vykon dosahoval vysoke kvalitativne parametre, od frazovania, cez zmysel pre lyricku sferu az po dostojnu tektonicku klenbu.” (12.december 2002, Koncertna sien SF, J.Haydn: Koncert pre violoncelo a orchester D dur)
Hudobny zivot, januar 2002

“Na podiu sa prvykrat objavil Michal Stahel, ktory hudbu i salu zaplnil silnym privalom energizujucej muzikality.” (Primacialny palac, 22.august 2002)
Hudobny zivot, oktober 2002

“Sucasne repertoarove cisla programu (23.april 2003, Sala Ceskej narodnej banky v Prahe, Prazska komorna filharmonia, dirigent Mario Kosik, Peter Zagar: Rondo pre violoncelo a orchester, Vladimir Godar: Barcarolle pre violoncelo solo, slaciky, harfu a cembalo) mali vitaneho spolocneho menovatela, v oboch sa totiz predstavil v dominujucej ulohe vynikajuci mlady slovensky violoncelista Michal Stahel. Uviedol sa skvelo a bolo na nom vidiet, ze obom skladatelom nielen rozumie, ale ze svojim emotivne krehkym a zvukovo antirobustnym prejavom dobre komunikuje ako s tzv. ‘Novou jednoduchostou’ (Zagar), tak aj so sugestivnym svetom monumentalizovaneho kompozicneho minimalizmu (Godar).”
Hudebni rozhledy, “Prazska komorni filharmonie zakoncila Cyklus narodu”, jun 2003

“Michal Stahel, mlady slovak, predstavil Bachove Suity pre violoncelo solo takym sposobom, ze to uz putavejsie ani nie je mozne. Neuspokojil sa s lahkym zanrom tanecnej hudby, ale hlboko badal rozlisnou agogikou, senzitivnou technikou pravej ruky i burlivou rytmikou.” (Heiliggeistkirche Heidelberg)
Rhein-Neckar-Zeitung, “Experimentalne pole daleko znamej praxe”, jul 2003

naspat